Prijaté Božím Poslom
Marshallom Vianom Summersom
5. Apríla 1992
V Boulder, Colorado

Chceli by sme vám dať nové pochopenie toho, čo pre vás úprimnosť môže urobiť a čo úprimnosť znamená vo vašich vzťahoch s ostatnými a vo vašom celkovom vzťahu k životu. Keď ľudia myslia na úprimnosť, často im napadne hovorenie pravdy o tom, čo človek vie, čo má alebo čo robí. Toto je užitočná definícia, ale rovnako ako všetky užitočné definície sa stáva zneužívanou a je potrebné uviesť novú definíciu, aj keď tá stará je stále užitočná. 

Pretože vám poskytujeme oveľa širší pohľad na to, čo znamená úprimnosť, povedzme že pre naše ciele tu je úprimnosťou vedieť, čo robíte a robenie toho, čo viete, alebo ak chcete, naopak – robiť to, čo viete a vedieť, čo robíte. Toto je veľmi užitočná definícia, ale pretože je nová, vyžaduje určité skúmanie a rovnako ako všetky pravdy si vyžaduje veľa uvažovania a kontemplácie, aby ste mohli preniknúť do jej skutočného významu a možného uplatnenia. 

Úprimnosť je niečo, na čo ľudia nemyslia keď uvažujú nad tým, čo vedia vo svojom vnútri a hodnotu toho, čo robia. Okrem porušenia zákona alebo priamym klamaním ostatných, úprimnosť prestáva byť niečim o čom ľudia uvažujú na akejkovek hĺbke, pokiaľ samozrejme niekto iný klame. Potom sa s veľkým dôrazom kladie na otázku úprimnosti. Takže sa vo svojom vlastnom živote zamyslite nad tým, čo úprimnosť znamená z hľadiska toho, čo hovoríte sami sebe a nielen z hľadiska toho, čo hovoríte ostatným. Začnime teda tu. Povedzte si lož a budete klamať ostatným. Zmeňte pravdu pre seba a reprezentácia pravdy sa zmení aj pre vás. Založte svoje aktivity alebo plány na jednej falošnej veci a výsledok vás sklame. Toto je miesto kde je za potreby úrpimnosť znovu zvážiť a viac jej venovať pozornosť. 

Čo hovoríte sebe samým? Toto je dobrým počiatočným bodom. Ak si hovoríte, že to čo chcete je pravdou, potom tomu uveríte a pokúsite sa presvedčiť aj ostatných. Ak v tom zlyháte, buď môžete byť z nich byť sklamaní, alebo sami vstúpite do zmätku. Rozprávate sa so sebou neustále. Hovoríte si veci; vysvetľujete si veci; analyzujete; prichádzate k záverom; meníte svoje závery a posilňujete to, čo už viete. 

Vidíte, že vaša osobná myseľ – na rozdiel od Poznania alebo vašej Duchovnej Mysle – je ako veľký strom, ktorý rastie. Je postavená na minulosti. Rovnako ako veľký strom, na ktorom nové listy pučia smerom hore, najmä ak rastie vo veľkom lese. Časť stromu, ktorú väčšina ľudí vidí, nie je časťou, ktorá teraz rastie. Musia ísť až na samý vrchol, aby našli najčerstvejšie mladé výhonky, ktoré rastú. Je to tak aj s osobnou mysľou. Je postavená na veľkej štruktúre minulosti, ktorá vytvára osobnú myseľ a na samom vrchole rozvíja nové veci a vytvára nové skúsenosti, nápady a tak ďalej. Jej veľká masa je však založená v minulosti. 

Čo sa stane, keď ste skutočne úprimní je to, že sa zapájate do súčasnosti so súčasným stavom mysle. Toto sa výrazne líši od bežného stavu mysle, ktorý sa snaží integrovať všetky nové skúsenosti, nápady a tak ďalej podľa minulých múdrostí, alebo inými slovami pokračovať v budovaní minulosti. Stále budujete minulosť, pokiaľ sa nerozhodnete rozvíjať schopnosť zapojiť sa do súčasnosti so súčasným stavom mysle. Súčasný stav mysle znamená, že ste niečomu otvorení a že zadržiavate svoje minulé interpretácie, aby ste niečo mohli jasnejšie pochopiť. Skutočne hlbokým súčasným stavom mysle je priama skúsenosť Poznania, kde máte uznanie a náhľad do niečoho, čo sa teraz deje. To je miesto, kde vám Poznanie môže umožniť prekročiť súčasné hranice, interpretovať minulosť a predpovedať budúcnosť. Taká je sila Poznania, vašej Duchovnej Mysle.

Úprimnosť je teda skúsenosťou v súčasnosti. Ak v nej nie ste zapojení, potom jednoducho znovu budujete minulosť alebo pridávate do minulosti. Tu pridáte veci, ktoré sú známe. A ak k vám príde niečo neznáme, buď to urobíte známym, alebo to zaradíte do kategórie neznámeho alebo nechceného. Mať prítomný stav mysle si vyžaduje prípravu, prax, pozornosť a túžbu po pravde. Zvážte toto: Keď budete skutočne úprimní s niekym iným, môže to zmeniť podstatu vecí a to tak v danom vzťahu, ako aj vo vašich celkových činnostiach. Úprimnosť prináša zmenu. Neúprimnosť posilňuje minulosť. 

Osobná myseľ pokiaľ nie je správne vedená, je v svojej podstate neúprimná. Bude pokračovať v budovaní minulosti a začleňovaní všetkých nových skúseností, nápadov a koncepcií do svojich minulých predstáv s cieľom posilniť svoj zmysel pre identitu. Je preto vo svojej podstate neúprimná. Nie je nevyhnutne zámerne neúprimná. Je vo svojej podstate neúprimná. Môže sa stať úprimnou, ak je vedená Väčšou Mocou vo vás, ktorou je vaše Poznanie. 

Preto byť skutočne úprimný a mať prítomný stav mysle vyžaduje zapojenie sa s Väčšou Mocou vo vašom vnútri. Zdá sa to byť extrémne, aby ste dosiahli skúsenosť úprimnosti? Je to v skutočnosti nevyhnutné, ako vidíte a kým sa tak nestane, ľudia budú úprimní, iba ak získajú výhodu, čo bude pokračovaním v ich neúprimnosti. „Poviem pravdu, ak mi to pomôže. Ak mi to nepomôže, pravdu nepoviem.” Takto ľudia myslia, kým neovládnu svoj mechanizmus myslenia a nebudú ho viesť novým smerom. Úprimnosť sa potom považuje za dobrú vec, pokiaľ je to výhodné. Keď to prestane byť výhodné, zvolia sa iné spôsoby. Možno je pravda zmenená alebo čiastočne zadržaná. Možno sú zmenené fakty. Pravda je možno upravená tak, aby vyzerala trochu inak, ako v skutočnosti je. 

Nové skúsenosti, nové nápady a noví ľudia prinášajú zmeny. A tu je úprimnosť znovu a znovu ohrozená, aj keď sa úprimnosť cení a váži. Mnoho ľudí si o sebe myslí, že sú veľmi úprimní a úprimní, ale sú takí iba v rámci daného rozsahu skúseností. Okrem toho, pokiaľ sa nebudú riadiť Väčšou Mocou a nebudú motivovaní pravdou, budú čoraz neúprimnejší. Najväčšou neúprimnosťou je konať vo svoj vlastný prospech a svoje vlastné uspokojenie. Pravda sa tu používa skôr na iné účely, ako na to, aby bola ocenená pre to, čím je. Pravda môže potvrdiť minulú skúsenosť alebo myšlienku, alebo si môže vyžadovať zmenu z vašej strany. Úprimnosť a pravda idú dokopy. Pravda musí byť väčšou cnosťou, dôležitejšou vecou ako vaše vlastné pohodlie a bezpečie, pretože pravda vás skutočne prenesie cez tieto hranice – nie aby ich popierala alebo ich zničila, ale aby vám poskytla väčší základ pre Poznanie. 

Teda aby ste boli skutočne úprimný, musíte sa zapojiť s Väčšou Mocou vo vás. Musíte byť schopní mať vedome prítomný stav mysle, mať otvorenú myseľ. Musíte byť schopní vedome poprieť alebo odmietnuť názor, kým vďaka novej skúsenosti nezískate väčšiu istotu. Musíte byť otvorení zmenám – nie takým zmenám, ktoré vás zavedú smerom, ktorým by ste sa najradšej vydali, ale takým zmenám, ktoré váš život musí mať bez ohľadu na vaše preferencie.

Pri uvažovaní o ďalších ľudoch musíte brať do úvahy, že existuje škála úprimnosti. Hranicami ich úprimnosti sú vedomie, porozumenie a ich celkový rozvoj. Nedostatok vedomia obmedzuje úprimnosť, pretože bez vedomia máte tendenciu byť nepoctiví, aby ste sa ochránili. Príprava je nevyhnutná, pretože príprava vás zapojí do Väčšej Moci a rozvinie vaše porozumenie, aby ste mohli zodpovedne používať svoju myseľ a telo. Preto s rozširovaním vedomia a s rastúcou prípravou bude rásť aj rozsah úprimnosti človeka. To znamená, že si človek môže byť vedomý viac vecí a môže mať prítomnejší stav mysle vo všetkých situáciách. 

Táto otázka úprimnosti by sa javila ako beznádejne komplexná a zložitá, keby nebola vo vás prítomnosť Poznania, lebo Poznanie je vždy úprimné, bez ohľadu na to s čím sa stretáva. Poznanie sa ničoho nebojí. Na svete nie je nič, čo by mohlo ublížiť Poznaniu. Preto čím viac sa spojíte s Poznaním, tým viac sa prestanete báť, tým bezpečnejšími sa stanete, budete mať väčší pocit seba a identity a budete mať tým väčší zmysel pre smer a vzťah. To vám dáva základ, na ktorom môžete rozšíriť svoju škálu úprimnosti a získať jej odmeny novými a neočakávanými spôsobmi. 

Teraz si niektorí ľudia myslia: „No ja hovorím to, čo mám na mysli. To je úprimnosť! “ Ja hovorím nie. To nie je úprimnosť. Aj keď je povedať čo máte na mysli určitou formou priznania, nie je to úprimnosť. Má potenciál úprimnosti, ale hovorenie toho, čo máte na vašej mysli môže byť pre ostatných deštruktívne, škodlivé a skutočne vás to môže ohroziť a vystaviť nebezpečenstvu.

Nedržte sa teda tejto definície, pretože nie je ani zďaleka úplná. Tu musíme mať nové porozumenie: Chcite, čo poznáte. Vedzte, čo chcete. Úprimnosť si nevyžaduje, aby ste povedali všetko, čo cítite. Vyžaduje si to iba to, aby ste nezmenili alebo nevyvrátili fakty o veci, alebo nezmenili alebo nevyvrátili svoje skutočné skúsenosti s vecami. Často vás požiada, aby ste odmietli svoje závery a zadržali svoj prejav, kým nedosiahnete lepšie porozumenie. Takže rozprávanie toho čo máte na vašej mysli, čo je zvyčajne formou reakcie, je ťažko úprimné. Väčšia úprimnosť je byť si vedomý toho, čo skutočne viete a riadiť sa tým čo viete, aby ste to mohli všade uplatniť. Skutočne úprimní ľudia sú preto vo svete skutočne veľmi vzácni a dokonca aj oni sú limitovaní ich vedomím a prípravou. 

Mnoho ľudí slobodných so svojimi nápadmi, ale to o nich skutočne nič nehovorí. Mnoho ľudí vyjadruje svoje názory s veľkým presvedčením každému, kto bude počúvať, ale ak je niečo osobnej povahy, podajú o tom veľmi odlišný príbeh. Úprimnosť je vo vašom vnútri, ale najskôr sa získa s vedomím. Ak ste si vedomí svojich skutočných pocitov k niečomu, ak ste si vedomí toho, čo sa musí vykonať, môžete naplánovať svoje kroky tak, aby to malo najväčší úžitok a čo najmenšie škody. V zriedkavých prípadoch to Poznanie preváži a budete podnietení urobiť niečo veľmi neočakávané a veľmi silné. Ale to je výnimkou. Poznanie väčšinu času ticho. Keď sa naučíte Poznanie nasledovať, budete väčšinu času ticho.

Úprimnosť nie je niečo, čo svetu vnucujete. Úprimnosť je niečo, čo vo svojom vnútri zažívate. Skutočne úprimní ľudia potom nemusia hovoriť vždy ale zakaždým, keď hovoria, budú hovoriť pravdu. Inými slovami o mnohých veciach o ktorých vedia, že sú pravdivé nebudú hovoriť, pretože to nie je užitočné. Tu sa musí vyvinúť diskrétnosť a schopnosť rozlišovania – dva veľké pokroky na Ceste Poznania. Potom budú mať vaše slová väčší vplyv a bude v nich nesené väčšie vedomie. 

V každej fáze vývoja človeka existuje osobitná skúsenosť s tým, čo je úprimnosť. Ako ľudia napredujú, ich skúsenosti s tým čo je to úprimnosť sa adekvátne menia znova a znova. Jeden človek preto môže povedať: „Úprimnosť je hovoriť to, čo si myslíte.” Ďalšia osoba môže povedať: „Úprimnosť je uvedomovanie si vašich pocitov.” Ďalšia osoba môže povedať: „Úprimnosť je nehovoriť žiadne klamstvá alebo nepravdy.“ Tieto sú všetky správne, ale neúplné pretože sa musíme vrátiť na začiatok k tomu, čo si hovoríte. Ak si klamete a potom tieto klamstvá hovoríte ostatným, môžete si myslieť, že ste k sebe veľmi úprimní. Hovoríte svoj názor. Zdieľate svoje presvedčenie. Možno si myslíte, že na tom nie je nič zlé. 

Vráťte sa preto k tomu, čo si hovoríte. Čo si hovoríte o poslednej novej skúsenosti, ktorú ste mali? Čo si hovoríte o osobe, ktorú ste práve stretli? Čo si hovoríte, keď čítate túto knihu? Čo si hovoríte? Ak túto knihu posúdite okamžite, posilňujete minulosť. Ak poviete: „No, páči sa mi, čo sa tu hovorí. Toto je úžasné. Čítal som to inde. Myslím si, že je to celkom dobré”, posilňujete minulosť. Na druhej strane, ak poviete: „Nepáči sa mi táto informácia. Nerozumiem tomu. Nie je to logické. Nie je to rozumné. To sa nehodí k mojim skúsenostiam“, posilňujete minulosť. Ak sa chcete dozvedieť niečo nové, musíte mať otvorenú myseľ. Otvorená myseľ znamená, že sa nepokúšate potvrdiť to, čo už viete. Otvárate sa novým informáciám. Váš sprievodca je tu váš hlbší zmysel, ktorý môže prekonať vaše predsudky, vaše obavy a vaše neistoty. Potom ste v kontakte s niečím veľkým vo vašom živote. Úprimnosť preto začína tým, čo si hovoríte. 

Poznanie je tu pre vás. Väčšinou bude ticho. Napriek tomu vám múdro poradí, ak budete počúvať. Ak sa chcete účiť o Poznaní, musíte byť väčšinu času ticho a potom sa naučiť detekovať a aplikovať to, čo vám hovorí alebo čo cítite, že je výsledkom toho, čo vám povedalo. Toto je začiatok úprimnosti. Preto je Cesta Poznania nevyhnutná. V opačnom prípade ľudia vždy posilňujú minulosť a chránia svoje osobné mysle pred súčasnosťou. To určuje ich správanie a ich činy a výsledkom je zmätok, sklamanie a bieda. 

Úprimnosť v skutočnom zmysle je skutočne prospešná a poučná, ale nesie si so sebou veľkú zodpovednosť. Nesie si so sebou zodpovednosť otvorenia sa životu, nasledovania Poznania vo svojom vnútri a uvedomenia si, ako neustále posilňujete minulosť svojimi reakciami na veci, myšlienkami, ktoré si udržiavate a svojimi predsudkami a preferenciami. Život vám neustále dáva príležitosť prekonať ich. Tieto príležitosti sú teraz s vami.

Postupujte podľa toho, čo viete a naučíte sa, ako byť otvorený. Postupujte podľa toho, čo viete a naučíte sa, ako myslieť konštruktívne. Postupujte podľa toho, čo viete a budete môcť vstúpiť do nového teritória v živote a zažiť život novým spôsobom. To vás potom pripraví na úprimnosť, čo je skúsenosťou uvedomenia si toho, kto ste. 

V kontexte vzťahov existujú situácie, keď niečo hovoríte alebo niekto iný niečo hovorí, čo je pozoruhodnou pravdou a obaja na to reagujete ako keby to prišlo nečakane odnikiaľ. Bolo to zjavením. Aký rozdielny je tento druh zážitku od bežných druhov právd, ktoré sa ľudia pokúšajú posúvať ďalej. To sa uberá smerom, o ktorom hovorím. Je to iný druh úprimnosti. Nemôžete to mať len tak. Musíte pre to pracovať. Musíte to kultivovať. Musíte si to vážiť. A musíte to uplatniť. To znamená uvedomiť si, ako to zneužívate, ako na to zabúdate alebo to pozmeníte z dôvodu nejakej osobnej výhody. To si vyžaduje, aby ste sa naučili počúvať to, čo hovoríte sebe samím a nie reagovať na svoje nápady a pocity ako bezduchý služobník. 

Ako sa zapojíte s Poznaním, dá vám to príležitosť toto všetko vykonať. Dovoľte mojim slovám preniknúť a časom zistíte, čo sa ako výsledok prejaví. Ak hneď tvrdíte, že sa vám tieto nápady páčia alebo sa vám nepáčia, alebo ak robíte nejaké iné hodnotenia, nie ste k sebe úprimní. Nasledovať starý vzor myslenia a správania nie je úprimnosť; je to formou poddanstva. 

Poznanie je s vami. Hľadajte Poznanie. Naučte sa identifikovať Poznanie. Naučte sa dať Poznaniu väčšie miesto vo vašom živote. Naučte sa vidieť, aké sú vaše povinnosti a nárokujte si ich. To si vyžaduje čas, prípravu a podporné vzťahy. Vyžaduje si to program rozvoja, ktorý ste si pre seba nevymysleli. Takto v sebe vytvoríte nový druh konverzácie a vygenerujete tiež nový druh odozvy. Som úprimný voči svojim slovám kvôli môjmu úmyslu. Môj úmysel je mocnejší ako moje slová. Možno si myslíte, že výrečnejšia alebo racionálnejšia prezentácia by bola lepšia . Ja hovorím: „Nebuďte k sebe neúprimní.“ Moje slová sú adekvátne na vyjadrenie môjho posolstva pre tých, ktorí môžu počuť, aj pre tých, ktorí túžia po niečom väčšom. 

Tu je veľmi dôležité, aby ste neodsudzovali ostatných za ich neúprimnosť. Súčasťou ľudskej kondície je byť neúprimný. To neznamená, že je to vaša skutočná podstata; je to jednoducho súčasť stavu bytia človekom. Je to súčasťou stavu inteligentného bytia vo fyzickom svete, kde si uvedomujete svoje vlastné motivácie a zraniteľnosť.

Byť inteligentný vo fyzickom živote si vyžaduje duchovný objav. V opačnom prípade bude najinteligentnejšia bytosť najbiednejšou a najničivejšou. Určite sa to rodí v medziľudských vzťahoch. Inteligencia si vyžaduje Múdrosť. V opačnom prípade je nebezpečná a deštruktívna a obráti sa proti sebe. Expanzia inteligencie si vyžaduje duchovný motív, v ktorom sa spiritualita vníma ako vaša väčšia identita. Ak chcete mať viac energie, budete potrebovať väčšie vedenie. Budete potrebovať rozsiahlejšie definície, nové modely a nové spôsoby, ako sa rozvíjať a získavať Poznanie. 

Nekritizujte neúprimnosť. Neúprimnosť je niečo, čo môžete očakávať, pokiaľ sa nej daná osoba skutočne nesnažila čeliť. Veľa z toho, čo počujete či už je to príjemné alebo nepríjemné, je vo svojej podstate neúprimné. Neuvažujeme o tom s nijakým odsúdením; pozeráme sa na to so súcitom. Je to očakávané. Inými slovami, ľudia budú klamať, kým nenarazia na nejaký druh pravdy, alebo kým sa vďaka svojej úplnej oddanosti a túžby nevyjmú zo starých vzorcov, ktoré si v minulosti vytvorili. Je to ako keď veľký strom SPREADS svoje semiačka a narastie niečo nové, čo má vo svete svoju vlastnú bytosť. Má nový život. 

Keď teraz hovorím, že úprimnosť je byť v stave prítomnej mysle nemyslite si, že by ste nemali vedieť o minulosti. To o čom hovorím je, aby ste nedovolili vašej minulosti, aby určila ako zareagujete a ako z toho vyvodíte závery. 

Buďte veľmi súcitní. Ak máte byť múdrejší a uvedomilejší, súcit je nevyhnutný. Budete oveľa uvedomilejší ako muž alebo žena Poznania. To však môže viesť k väčšiemu odsúdeniu, pokiaľ toto vedomie nebude zmiernené väčším porozumením. 

Keď hovorím o Väčšom Spoločenstve a poskytujem väčšie vnímanie a perspektívu a poskytujem informácie o Väčšom Spoločenstve, pozrite sa na to, čo si hovoríte. Pozastavte svoje názory. Nereagujte. Toto je disciplína. Nové informácie si vyžadujú prítomný stav mysle. Vyžadujú si to nové informácie a vyžaduje sa to aj zhodnotenie všetkého, čo sa stalo v minulosti. Ak chcete mať prehľad o svojich minulých činnostiach, venujte sa im v prítomnom stave mysle. Zrieknite sa potreby mať závery. Nespevňujte svoju osobnú myseľ budovaním ďalších a ďalších tehál úsudku, na ktorých budete stáť. Orol, ktorý sa vznáša, bude vždy stúpať vyššie ako on alebo ona, ktorá vybuduje vežu, z ktorej sa bude rozhliadať. Čím vyššia veža, tým viac pre vás predstavuje väzenie – väzenie, z ktorého nemôžete uniknúť. Lepšie je si vyvinúť krídla, ako stavať veže smerom k nebu. Úprimnosť je vec, ktorú môžete cvičiť každý deň v každej situácii. Tu existujú dve otázky, ktoré si musíte položiť, keď pracujete s novými skúsenosťami, ktoré bez ohľadu na stav vašej mysle neustále máte: „Čo o tom viem?“ a „Čo mám robiť?“ Ak sa tieto otázky pýtate, musíte byť ochotní nemať odpovede. Pamätajte, že Poznanie je väčšinou tiché. Je tiché a všímavé. Preto, aby ste sa mohli od Poznania učiť, musíte byť aj vy tichí a všímaví.

Popremýšľajte o tom takto: Na chvíľu si predstavte, že Poznanie je veľmi múdry a svätý človek – osvietený, ak sa vám táto myšlienka páči. Táto osoba je vám k dispozícii, takže k nej chodíte so všetkými svojimi otázkami a pýtate sa: „Učiteľ – alebo majster alebo svätý – povedz mi, čo by som tu mal robiť. Povedz mi, kam mám ísť. Povedz mi, ako sa mám rozhodnúť. Vysvetli mi, čo sa mi včera stalo. Aký význam má môj sen? Budem v budúcnosti milovaný? Budem mať peniaze? Budem úspešný?“

Keď však za svojím učiteľom pôjdete, zistíte, že váš učiteľ vo väčšine prípadov mlčí. Spočiatku odchádzate veľmi sklamaní. Možno vás toto mlčanie dráždi. Možno si poviete: „Bola to úprimná otázka. Mám právo sa na to opýtať. Toto je úprimná otázka a jediné, čo dostávam, je ticho.“ No, ak sa vraciate znova a znova a stále sa vraciate, aj keď jediné, čo získate, je ticho, po chvíli začnete uvažovať, že by ste možno mali uvažovať o tom, na čo sa pýtate a zvážiť, či ste skutočne pripravení prijať na to odpoveď. Keď to zvážite, budete si musieť položiť otázku, či ste ochotní sa zmeniť a ako ste flexibilní. Chcete viac odpovedí, aby ste svojej mysli dodali palivo, pomocou ktorého bude môcť myslieť na svoje staré myšlienky? 

Ticho je vhodnou odpoveďou na väčšinu otázok, ktoré si ľudia kladú, pretože väčšina z nich je bezduchá. Je to keď niekto položí otázku so skutočnou motiváciou, skutočnou túžbou po pravde a ochotou zmeniť sa, že má odpoveď skutočnú hodnotu a impakt. Takže ak stále chodíte za svojím múdrym, svätým človekom, jedného dňa povie: „Počúvaj, skús toto,“ alebo „zamysli sa nad tým”, alebo „vzdaj sa toho,“ a budete šokovaní, pretože nakoniec tentokrát máte odpoveď. Po stovkách otázok a rôznych sklamaniach a reakciách konečne dostanete odpoveď. Ale neviete, čo s tou odpoveďou máte robiť, tak sa vrátite a poviete: „No, čo mám robiť? Čo mám robiť?”Ticho. 

Odpoveď je problém, ktorý treba vyriešiť. Musíte to vyriešiť. Môže to byť séria problémov, ktoré sa musíte naučiť vyriešiť. Naučiť sa ich riešiť vás rozvíja ako človeka, dozrieva vašu myseľ a dáva vám lepšie pochopenie. Múdra odpoveď je vždy postupom vývoja. Preto musí byť zriedkavá. Ľudia často nie sú oddaní žiadnemu vývoju. Jednoducho chcú nové nápady, aby udržali svoju myseľ v chode a udržali si svoju fascináciu. 

Poznanie vo vás je ako tento múdry svätý človek. Takže idete s otázkami a nič nedostanete a ste nespokojní a sklamaní. Pochybujete o sebe a pochybujete o Poznaní a hovoríte si: „No, možno je to aj tak všetko sebaklamom. Budem robiť len to, čo chcem. Možno si prečítam novú knihu, získam nové nápady a urobím to.“ Ale ak sa budete stále vracať znova a znova a neprijmete nijaký nápad, ktorý vám vaša myseľ poskytne, čo sa predstavuje ako Poznanie, budete si rozvíjať vedomie a rozlišovanie. A nakoniec uvidíte dokonca aj nevyhnutnosť a hodnotu diskrétnosti. 

Skutočná úprimnosť preto prináša schopnosť čakať, schopnosť konštruktívne sa ohodnotiť, schopnosť rozlišovať, schopnosť hovoriť keď je to vhodné, schopnosť nehovoriť ak je to nevhodné, schopnosť riadiť sa Väčšou Mocou vo vás, schopnosť riadiť sa tým čo je poznané a schopnosť vyhnúť sa tomu čo je škodlivé alebo nepravdivé alebo od neho ustúpiť.

Pri postupe k úprimnosti teda zvážte, aký je teraz váš rozsah úprimnosti. Za akých okolností by ste povedali pravdu? Za akých okolností by ste sa zaviazali k určitej forme konania, pričom by ste cítili, že je to správna vec bez toho, aby ste vedeli, aké toho budú následky alebo čo si to od vás bude vyžadovať, aj keby to bola v konečnom dôsledku správna vec? Za akých okolností by si neprehovorili, aj keby ste si boli niečím istí? O tomto je veľmi dôležité uvažovať. 

Nehovorte, že od iných ľudí vyžadujete úprimnosť, akoby to bolo vašim právom, vašim právom na úprimnosť. Úprimnosť je v skutočnosti privilégium, niečo vzácne a úžasné vo svete. Ak sa povedaná väčšia pravda, bez osobných investícií alebo hľadania osobných výhod, je to vzácna vec. Nie je to vaše právo, mať úprimnosť. Nevyžadujte to od niekoho, ak to nedokáže splniť v konkrétnej situácii. Pamätajte, že tu má každý svoje limity. Vy máte limity. Aké sú vaše limity? Poznajte svoje vlastné limity a budete vidieť ostatných s väčším súcitom. Uznajte, aká veľká a ťažká vec je získať skutočnú úprimnosť a nebudete to vyžadovať od ostatných. 

Ako dosiahnete úprimnosť? Úprimnosť dosiahnete rekultiváciou Poznania a rozvojom skutočnej múdrosti – ľahko povedané, ale ťažko vykonané. Najpriamejšia cesta je prudkým stúpaním. Najrýchlejšia cesta na vrchol hory je ísť priamo hore. Preto choďte po svojej kľukatej ceste k pravde. Trpezlivosť, vývoj, ticho a schopnosť rozlišovania – naučte sa ich tráviť pomaly a opatrne. Majte prítomnú myseľ.