Prijaté Božím Poslom
Marshallom Vianom Summersom
26. Januára 1992
V Boulder, Colorado

Je skvelé dosahovať osobné ciele a nadobúdať veci. Je to skvelé, ale iba na krátky čas. Zaistenie týchto vecí si so sebou nesie veľkú cenu, z ktorej časť zaplatíte hneď na začiatku a časť zaplatíte neskôr. Táto cena sa dá vyčísliť na základe napätia, neúprimnosti, túžby, chamtivosti alebo iných problémov a chýb, ktoré môžu sprevádzať dosiahnutie akéhokoľvek cieľa, aj keď je účelný. Ale najväčšou cenou osobných cieľov a akvizícií je to, že vás odpútajú od Poznania vo vašom vnútri. Tu vaše starosti prekonávajú vaše skutočné odhodlanie, vaše skutočné sklony a váš vnútorný hlas, ktorý k vám po celý deň prehovára, pomáha vás viesť, chrániť a radiť vám vo veciach veľkých aj malých. 

Je úžasné mať ten okamih úspechu, keď si poviete: „Ja som sa rozhodol urobiť túto vec a urobil som to!“ Ako dlho však ten okamih trvá? A čo to so sebou prináša? Nie je za tým úzkosť z toho, ako bude toto nadobudnutie alebo úspech chránený alebo expandovaný? Neprináša to prázdnotu, ktorá vo vás vyvoláva pocit, že si musíte ustanoviť nový cieľ, nové miesto na dosiahnutie, niečo nové o čo sa musíte usilovať? Váš úspech je tu veľmi krátky a rýchlo ho nahradia nové otázky a nové úzkosti. 

Áno, môžete mať od sveta veľké povzbudenie a veľa ľudí môže vašim úspechom tlieskať, ale ako dlho toto potešenie trvá? Iba pár okamihov, určite. A je potešením napučiavať sa hrdosťou, keď vás ostatní uznávajú za vaše veľké úsilie? Je potešením prijímať komplimenty, keď ešte nie sú naplnené vaše vlastné vnútorné otázky a potreby? Takže ste sa rozhodli znovu sa usilovať, vyrovnať sa s mnohými nepriaznivými situáciami, plánovať a horúčkovito pracovať na dosiahnutí inej výšky, ktorá poskytne iba chvíľkové potešenie a pocit uspokojenia. Zvážte náklady pred dosiahnutím aj po dosiahnutí úspechu ak je vykonaný, a potom ho porovnajte s potešením alebo spokojnosťou, ktorá je jeho výsledkom. 

Ak sa na to môžete pozrieť úprimne a zreteľne a použitím svojho vlastného život ako príklad rovnako ako ostatných ako príklad, určite uvidíte, aký márnou a zúfalou činnosťou to je, ako málo je toho dosiahnuté, čo je trvalé a zmysluplné a ako málo šťastia to vo svete vytvára. Aj keď ste sa snažili niečo dokázať a vykonali ste to čo najetickejším spôsobom bez toho, aby ste utrpeli ujmu alebo ublížili ostatným, čo vás to stálo? Neutiekol pred vami život – jednoduché potešenia a údiv, okamihy za okamihmy zmeškané, kým ste sa intenzívne venovali dosiahnutiu svojho cieľa? A keď sa teraz pokúšate dosiahnuť svoj ďalší cieľ, nie ste si bolestne vedomí toho, že vám niečo chýba? Nie ste si bolestne vedomí, že táto najnovšia snaha skutočne nestojí za to? Možno vlastníctvo alebo majetok tejto veci alebo tejto novej schopnosti nie je nakoniec až takým veľkým úspechom. 

Musíte si zvážiť tieto otázky a zvážite ich najmä v časoch sklamania a zvlášť vtedy, keď bude úspech, ak je dosiahnutý, nasledovaný prázdnotou a ustráchanými otázkami: „Čo mám teraz robiť? Čo mi zostáva? “ Ak však tento cieľ splnený nebol, jediné čo vám zostáva je pochybovať o sebe. Spočiatku možno budete pochybovať o svojej hodnote alebo hodnote ostatných, s ktorými ste boli zapojení. Ale ak ste úprimní, spochybníte svoje vlastné priority a svoje vlastné motivácie. Čo vás viedlo k začatiu tohto úsilia? Čo vás udržalo v chode? Je to skutočne hodnotné? Je to naozaj to, čo ste sem prišli robiť? Na tieto základné otázky odpovedá skúsenosť – skúsenosť, ktorá môže byť hneď na začiatku dosť bolestivá, pretože je niekedy bolestivé dotknúť sa niečoho, čo na vás tak dlho čakalo. Ale bolesť z toho sa rýchlo nahradí väčším nadhľadom a novousporiadaním vo vašom vnútri, akonáhle narazíte na podstatnú pravdu. Tieto skúsenosti sú výsledkom momentov introspekcie, ktoré sa často začali veľkým sklamaním a ktoré sa uskutočňujú v čase prehodnocovania.

Aby ste sa posunuli novým smerom, aby ste sa dostali k uskutočneniu skutočnej hĺbky a účelu svojho života, musíte sa vzdialiť od ambícií. Jedna z prvých vecí, ktorá vás konfrontuje, je otázka: „Čo mám teraz robiť?“ akoby to čo robíte predstavovalo to kto ste. Pre mnohých ľudí je táto veľká dezorientácia plná úzkosti a strachu, že bez všetkých ich osobných cieľov nebude nič dosiahnuté, nič sa nestane, nebude tu žiadne šťastie, úspech, hodnota a žiadne vzťahy – iba prázdnota a zúfalstvo. To by bolo skutočnosťou, keby vo vás nežilo Poznanie. Keby Poznanie nebolo pri vás, celá vaša hodnota by sa odvodila od toho, čo robíte a čo vlastníte. Ale Poznanie vo vás žije, je žijúcou realitou presahujúcou vaše osobné túžby a obavy, presahujúcou vaše osobné ambície a osobnú úzkosť, presahujúce dokonca vašu individualitu. Žije to vo vás. Je veľkolepé. Je pokojné. 

Poznanie vo vás žije, ale rovnako ako vaše srdce, ktoré bije a vaše orgány, ktoré fungujú, nie ste si toho vedomí. Počas celého života vaše telo pracuje s veľmi malým vedomím z vašej strany, s veľmi malým ocenením a veľmi malým porozumením. Poznanie je tiež také. Pracuje vo vás každú minútu, ale zostáva bez povšimnutia, pretože to nie je súčasťou vašich plánov a ambícií. Nie je súčasťou vášho boja získať veci, byť niekým a brániť sa pred stratou. Je nerozpoznané. Napriek tomu vám aj v tomto stave slúži. Aj keď väčšina jeho služieb je bez povšimnutia, stále vás chráni a občas prekoná aj vaše osobné prerogatíva, aby vás zachránilo pred veľkou katastrofou. Napriek tomu nezasahuje do vášho osobného života. Jednoducho plní svoju funkciu, aby vás ochránilo, udržalo a posunulo vás v smere sebarealizácie. Je to Väčšia Myseľ vo vás. 

Takže kým ste zaneprázdnení so svojimi plánmi, cieľmi, strachmi, úzkosťami, všetkými fantáziami a myšlienkami, ktoré ich sprevádzajú, žije vo vás Poznanie. Ale nie ste s Poznaním. Sklamanie vás k Poznaniu privedie, pretože aj keď je to len na krátky okamih, ilustruje to zbytočnosť mnohých vašich snáh. To vám poskytuje pauzu, aby ste prehodnotili svoje motívy a svoje primárne úsilia. Toto prehodnotenie vás zase môže priviesť k tomu, aby ste zažili niečo nové, čo vo vás bolo po celú dobu. 

Tento objav vás nasmeruje iným smerom, smerom, ktorým sa vydal málokto. Preto je to záhadné. Táto cesta však nie je neznáma, pretože existujú jednotlivci, ktorí sa touto cestou vydali a hoci na svojej ceste urobili veľa chýb, vydláždili vám trasu. Ambície týmto smerom s vami ísť nemôžu, pretože spočiatku nebudete vedieť, kam máte namierené, čo budete robiť alebo dokonca prečo to robíte. Aj keď si môžete uviesť osobné dôvody, aby ste ospravedlnili svoju účasť, vaše odôvodnenie a definície sa skôr či neskôr ukážu ako nedostatočné na to, aby ste ospravedlnili dôvod, prečo ste sa rozhodli práve pre túto cestu. 

Pri výbere Cesty k Poznaniu vstúpite do Mystéria. Pri výbere cesty ambícií sa riadite ambíciami ostatných. Tu budete mať veľkú spoločnosť. Keď naledujete svoje vlastné ambície, budete súdiť seba a ostatných veľmi tvrdo a budete túto skupinu označovať za víťazov a inú za porazených, túto skupinu za dobrú a inú skupinu za zlú, zatiaľ čo sa snažíte byť vo víťaznej skupine. 

Ak si chcete zvoliť iný spôsob, musíte najskôr prestať – zastaviť nepretržité úsilie o mať toto, byť týmto, aby dosiahuť toto a vyhúť sa onému. Musíte sa prestať riadiť sami a chvíľu zostať v pokoji, kým nepocítite, že máte ísť iným smerom. Toto začína obdobie kritickej fúzie. Chvíľu sa budete túlať takpovediac v púšti, kým ste si istí, kam idete alebo čo robíte. Napriek tomu v skutočnosti niekam smerujete, ak do toho nezasahujete.

Pravá cesta nie je cestou osobných ambícií, preto sa vzpiera definícii. Každý, kto cestoval týmto spôsobom, prešiel obdobím blúdenia, nárazov do vecí, neistoty, kam ide a prečo tam ide. Túto časť cesty nemôže nikto zmapovať. Vo svetle vašich niekdajších ambícií a všetkých štandardov a hodnôt, ktoré s nimi súvisia, sa môžete javiť dosť hlúpi – hlúpi a stupídni ako stratená duša. Ale nie ste stratený. Nie ste zďaleka tak stratení, ako ste boli predtým, keď ste každý deň bojovali sami so sebou a bili sa do submisie, aby ste mali a robili a boli všetkými tými vecami, ktoré ste považovali za potrebné pre vaše šťastie. Vtedy ste boli stratení, pretože ste neboli Poznaniu k dispozícii. Aj keď ste si vážili čestnosť, predtým ste nemohli byť k sebe úplne úprimní, pretože ste nedokázali vycítiť svoje hlbšie inklinácie. Mohli ste sa iba skresľovať pre seba a pre ostatných. 

Teraz sa cítite úrpimnejší, ale menej istý. Teraz sa možno cítite viac prepojený sám so sebou, ale budete mať menej definícií, podľa ktorých máte žiť. Toto je čas neurobiť veľa rozhodnutí. Je čas zostať otvorený a udržiavať jednoduchý život – jednoduché zamestnanie a jednoduché angažovanie sa. Toto je čas, aby ste zostali mimo primárneho vzťahu, ak ste nezadaní. Toto je čas, aby ste sa zdržali zmeny primárneho vzťahu, ak v jednom ste. Toto je čas interného prehodnotenia. Nie je to však mentálny proces. 

Keď sa budete túlať, alebo zdanlivo tak, v priebehu času skutočne zistíte, že idete určitým smerom a že na ceste existujú určité indície a malí sprievodcovia a veci, ktoré vám pomáhajú. Aj keď je vaša cesta stále nejasná a zdanlivo nepochopiteľná, v skutočnosti sa uberáte určitým smerom. 

Ľudia tu robia chybu, že sa snažia vniesť do situácie svoje ambície. Teraz si myslia, že dosiahnu duchovné výšky. Teraz si myslia, že budú mať duchovné vzťahy. Teraz si myslia, že budú mať duchovné bohatstvo, duchovnú moc a duchovnú prestíž. Keď sa to stane, ľudia sa znova definujú a sú stratení. Teraz sú dvojnásobne stratení, pretože si myslia, že robia niečo veľmi reálne, hoci v skutočnosti znova činia svoje ambície. Je to teraz ťažšie rozpoznať, pretože všetko sa môže javiť ako veľmi poučné. Ale nelíši sa to od človeka, ktorý chce zarobiť milión dolárov. Vyzerá to iba poučnejšie, a preto je ťažšie si uvedomiť, že je to iná forma sebaklamu. 

Ak dokážete udržať ambície na uzde a zostať v stave nevedomosti a neistoty, vaša cesta bude odhalená a vy ju budete pomaly nasledovať. Ako budete pokračovať, zistíte, že idete určitým smerom a že tam idete za účelom, ktorý môžete zažiť, aj keď ho ešte nemôžete definovať. Tiež si uvedomíte, že necestujete sami, pretože k vám prídu spoločníci. Ak sa tu dokážete zdržať ambicióznosti a sebadefinície, budete sa pohybovať výkonnejšie a Poznanie vo vašom vnútri sa čoraz viac stane zdrojom vedenia, inšpirácie a ochrany, ktoré môžete zažiť. Bez vášho pokusu využiť a nasmerovať svoj život, sa Poznanie objaví. To neznamená, že ste slabí alebo pasívni. Znamená to jednoducho, že sa venujete niečomu väčšiemu. Tu vezmete svoje niekdajšie sebaurčenie a použijete ho pre svoju túžbu mať Poznanie a žiť život s väčšou pravdou. Toto je záväzok. Ak sa tým riadite čestne a úprimne a ak ste pre to ochotní pracovať, budete schopní generovať dostatok energie na to, aby ste sa posunuli vpred po Ceste Poznania.

Počas tohto prechodného času sa všetko predefinuje. Mnoho vecí však ešte dlho definované nebudú. Toto je obdobím, kedy musíte nájsť slobodu od svojich vlastných definícií, čo je veľmi reálnym druhom slobody. Musíte sa oslobodiť od všetkých svojich presvedčení a domnienok o svete a o iných ľuďoch a od všetkých rozsudkov a krívd, ktoré sa ich týkajú. Toto je sloboda, ktorú môžete zažiť. Len tu, keď už ste dostatočne cestovali týmto smerom, môžete začať skutočne vidieť, že ambície sú pre ľudí formou osobného pekla. Či už vo svojich veľkých cieľoch vyhrávajú alebo prehrávajú, je tu len málo radosti, málo empatie so životom, málo spriaznenosti s ostatnými a málo spokojnosti. Všetko vyzerá veľmi tragicky. 

Keď cestujete po Ceste Poznania Väčšieho Spoločenstva uvidíte, najmä v životoch ostatných ktorí vás inšpirujú, že sú dosiahnuté veľké veci, keď ľudia umožnia väčšiemu Poznaniu, aby do nich vstúpilo a skombinujú to s praktickými zručnosťami v oblasti svojho úsilia. To vytvára niečo s trvalou hodnotou. Ich činnosti ich pohltila, ale iným spôsobom. Vidíte, že niekedy nejaké odmeny a uznanie za svoje úspechy dosiahli, ale často nie. Išli za niečím iným. Zúčastňovali sa vo Väčšej Realite, aby niečo dosiahli. Niekedy vytvárali veci praktickej hodnoty. Niekedy vytvárali iba Mystérium. Ich osobné ciele neboli ich hnacou silou. Ich túžba niečo robiť, byť niečím a mať niečo nebolo to miesto, odkiaľ ich sila pochádza. Neangažovali sa kvôli tomu. Áno, vo väčšine prípadov nejaké z ich vlastných osobných ambícií boli zahrnuté, ale neprevládali. Osobné ambície nikdy na svete nevytvorili nič hodnotné. Iba väčšia iniciatíva, ktorá sa zrodí z Poznania v jednotlivcoch a spojí sa s Poznaním v ostatných, ktorí s nimi v súlade pracujú, môže priniesť niečo, čo má väčšiu hodnotu. 

Pre tých, ktorí si vybrali Cestu Poznania a sú vo fáze „putovania púšťou“ existuje malá istota, že kedykoľvek a pre kohokoľvek vyrobia niečo hodnotné. Neexistuje žiadna záruka úspechu. Neexistuje žiadna sláva, žiadna pýcha a žiadne bohatstvo. Nevyhrajú lásku ani peniaze. Nevedia, čo zo situácie dostanú. Robia to len preto, lebo to musia robiť. Buď sa ich niekdajší život ukázal ako príliš bolestivý, alebo zažili, že ich volá niečo iné – zvyčajne kombinácia oboch. Čo budú vytvárať povedať nevedia. Kým budú, povedať nevedia. Čo budú mať, povedať nemôžu. Teraz je to na Väčšej Moci. Sú v pohotovosti a sú ochotní pokračovať vo všetkom, čo je potrebné. Sú skutočne motivovaní. Ich výsledok je mimo nich. Teraz môžu byť primárnymi účastníkmi pri dosahovaní konkrétneho výsledku alebo záhadného výsledku, nech už je to čokoľvek, ale nevedia, čo vytvárajú. Až teraz podieľajú na stvorení. Teraz majú väčší prísľub. Na tejto ceste však existuje veľa nástrah. Môžu sa dopustiť mnohých chýb, najmä ak sa pokúsia znovu získať kontrolu a určiť povahu a smer svojho úsilia. Ak to však neurobia, uvedomia su realitu Poznania, smerovanie Poznania a vyjadrenie Poznania v ich individuálnych životoch. 

Ak chcete Poznanie zažiť, musíte sa Poznaním riadiť. Ak si chcete Poznanie vážiť, musíte ho dodržiavať. Ak chcete Poznaniu porozumieť, musíte ho nasledovať. Nemôžete od toho oddelene stáť a vôbec tomu nejako rozumieť. Nemôžete presne povedať: „Mal som skúsenosť s intuíciou a to je všetko, čo to je.“ Poznanie je väčšie, oveľa väčšie. Musíte sa ho držať, aby ste to poznali. A aby ste to poznali, budete musieť postupovať bez ambícií.

Aby ste túto cestu začali, musíte dovoliť svojim vlastným ambíciám aby zlyhali. Vlastne nezlyhajú. Jednoducho si začnete uvedomovať, čo sú zač a čo vyrábajú. Vyzerá to ako neúspech, pretože si myslíte, že bez vašich ambícií nie ste ničím a nikam nejdete. Skúsenosť s neúspechom sa teda zúčastní tohto veľkého pretvorenia vášho života. Ako postúpite, začne sa vo vás objavovať Väčšia Myseľ, ktorá bude zdrojom vášho smeru, vášho úspechu a vášho zmyslu. Toto nájsť nemôžete. Môžete sa iba zúčastniť a učiť sa za pochodu. 

Aké jednoduché a napriek tomu aké ťažké to majú ľudia, ktorí sa pokúšajú byť Bohom vo svojom vlastnom živote, pretože sú od Boha odlúčení. Buď svojvoľne prevezmú kontrolu nad svojím životom, alebo sa vzdajú podriadenia sa predstave o Bohu, vzdialenom Bohu, Bohu, ktorý im radiť nebude. Ktorýkoľvek z týchto extrémov a všetky pozície medzi nimi sa riadia ambíciami. Dominujúca osoba je ochotná niesť zodpovednosť. Submisívny nasledovník nie je ochotný niesť zodpovednosť. Ale sú v tej istej kategórii kvôli tomu, čo ich motivuje.

Ak chcete vedieť, že Poznanie je skutočné, aby ste pochopili jeho prítomnosť a vyjadrenie vo vašom živote, musíte sa ním riadiť – nie si myslieť, že to za vás všetko urobí, ale uvedomiť si, že vám dá veci, ktoré musíte urobiť. Posunie vás to k určitým veciam a od ostatných. Umožní novým ľuďom aby sa k vám pridali a starým odísť. To sa deje bez ambícií.

Predstavte si ambície takto: Je to pokusom o to, aby separácia fungovala. Je to pokusom o uspokojenie vášho individuálneho, seba vytvoreného ja. Toto úsilie musí zlyhať, aby ste si začali uvedomovať, že máte väčší život, ktorý existuje bez vašej sebadefinície, ale ktorý potrebuje vašu pomoc a všetku vašu energiu na jeho vyjadrenie. Toto je nový život, nový impulz, nová motivácia. Je to vzácne, pretože sa toho len málo ľudí zúčastnilo. Je to veľké, pretože to presahuje hranice ľudských ambícií. Je to záhadné, pretože toho zdroj je mimo sveta. Je to užitočné, pretože to prináša lepší výsledok a vytvára v ľudoch spokojnosť. 

Nabudúce keď sa spýtate seba samích: „Čo vlastne chcem?“ položte si inú otázku. Položte si otázku: „Čo by som hľadal, keby som nič nechcel?“ Položte si túto inú otázku a napadnú vám nové otázky. Toto je iný druh pýtania sa a vedie iným smerom. Ak ste presvedčení, že vaše pokusy o naplnenie sú uspokojivé, potom choďte tráviť čas s ľuďmi, ktorí sa vo svojom úsilí nachádzajú ďalej ako vy a uvidíte, aké výsledky dosahujú. Pozrite sa na kvalitu ich života. Pozrite sa na mieru ich spokojnosti. Pozrite sa na ich schopnosť byť vo vzťahu, prežívať spriaznenosť a komunitu. Inšpirujú vás alebo vás inšpiruje to, čo vlastnia? Nebude to pre vás iné. Vyhrajte alebo prehrajte, ale bude vám chýbať podstata života. Preto si musíte znova vybrať a položiť si nový druh otázky o sebe.